Duben 2013

Amforky

17. dubna 2013 v 9:30 mojimi rukami

Amforky

Na nedeľné klebetenie pri kávičke








Obrus na kuchynský stôl,rozmery 140x100cm




Malý obrúsok,rozmery70x50cm



Malé prestieranie,40x30cm


Celá súprava je vyšitá na bielej paname krížikovým stehom,hnedou a béžovou perlovkou.

Účesy...

14. dubna 2013 v 21:08 mojimi rukami

Účesy,účesy...




Karolína


Magdaléna



Anna



Angelína



Obrázky sú vyšité na bielej paname krížikovým stehom,hnedou a béžovou perlovkou.Rámiky sú z kartónu,oblepené zvyškami tapiet.

Modrý deň

8. dubna 2013 v 12:00 mojimi rukami

Modrý deň




Z času na čas má každý z nás farebný deň.Niekto má náladu na zelenú,niekto na červenú,oranžovú,bielu...Ja som mala dnes modrý deň.




Obrúsok je vyšitý na bledomodrej paname tmavomodrou perlovkou krížikovým stehom.Modrá nie je moja najobľúbenejšia bytová farba,pripadá mi studená,napriek tomu sa u mňa pár drobností v tejto farbe nájde.


A aby to nebolo naozaj také studené,treba si dať ku kávičke dobrý koláčik.Tento poznáme asi všetci,pod názvom jablkové pyté,a každý má ten svoj naj recept.Ja ho robím podľa mojej tety,ktorá bola vychýrená cukrárka zo 600g hladkej múky,150g práškového cukru,3 vajíčok,1 Hery,1 prášku do pečiva a podľa potreby trošku studenej vody,spracujem,rozdelím na polovice,rozvaľkať na veľkosť plecha,na prvú vrstvu uložiť strúhané jabĺčka,kto má rád môže posypať škoricovým cukrom,prikryť druhým plátom cesta,popichať vidličkou aby mala para z jabĺk kade unikať a na 180-tke upiecť.





Tak takto nejak vyzerá môj modrý deň.




Spišský hrad

2. dubna 2013 v 21:03 hradná pani

Spišský hrad








Najväčší v strednej európe,najkrajší v noci,nájdeme tam krásnu symbolickú tajomnosť...Spišský hrad má mnoho tajomstiev.




Je známy ďaleko za hranicami nielen preto,že samotná hradná zrúcanina má najväčšiu rozlohu v strednej európe,ale najmä vďaka nádhernej prírodnej scenérii a úžasnej atmosfére tunajšieho kraja.




Minulé leto sa mi podarilo vyraziť na výpravu na tento nádherný hrad.Už z diaľky som sa nevedela vynadívať na tú prekrásnu kopu šutrov.Normálne mi vždy jazyk pracuje ako mlynček,ale už pod hradom som stratila reč.





Hneď na prvom nádvorí bolo ako v rozprávke,chodila som ako námesačná,z každého kameňa dýchalo tajomstvo.




Na žiadnej hradnej výprave som sa nenachodila toľko ako tu.Nohy ma už boleli,ale chcela som prejsť každučký centimeter.Spoločnosť nám robili drobučké syslíky,vyliezali z jednej diery,šuchli sa do druhej a zas vykúkali z ďaľšej.Ja mám aj tak podozrenie,že ich bolo viac a švindľovali aby som sa nabehala ešte viac.



Neviem ako,ale vyliezla som aj na vežu.Výhľad na nezaplatenie,len keď som zistila ako som vysoko,už aj som prášila dolu.Samozrejme som musela omrknúť aj hradnú kuchyňu a žalár.Na všetkom som si išla oči vyočiť,nachodila som sa ako kôň,ale odchádzala som spokojná.






Tento rok sa tam určite vrátim,a dúfam,že nie iba raz.