More

1. června 2013 v 15:47 |  spomienky

More



Ako deti sme nikdy neboli pri mori.Naši boli rádoví družstevníci,plat minimálny,poukazy zo zamestnania na dovolenky do Bulharska a Juhoslávie vychytali vyššie postavení kolegovia.Žili sme skromne,peniaze nám vystačili akurát na základné veci,a to sme vtedy ešte aj dom stavali.Neskôr,keď už sa mohlo chodiť "slobodne"boli ceny dovoleniek pre nás stále nedostupné.




More som prvý krát naživo videla až pred pár rokmi.Veľmi ťažko našetrené peniaze som neľutovala minúť na tento zážitok.Už po ceste som musela prekonávať rôzne pocity,nikdy som nebola ďalej ako v prvej Rakúskej dedine,takže celá cesta samotná bola pre mňa dobrodružstvo.
Na miesto nášho vylihovania sme dorazili neskoro večer,no tma- netma,už aj som prášila za zvukom šumenia a špliechania vody.A vtom som ho uvidela.Obrovské,v tme trochu strašidelné,nekonečné,nádherné,hučiace,sypiace more,akoby mi šepkalo:"vitaj,tak si konečne prišla?"Zostala som stáť,a jediné čo som v tom momente dokázala vysloviť bolo:"Tak toto je to more?"Oči vytreštené,chcela som si všetko zapamätať.No a áno,ochutnala som,či je naozaj slané...brrr



Ani som prvú noc nespala,presedela som ju na balkóne a sledovala každé svetielko v diaľke,počúvala šplechot vĺn a nadránom sledovala rybárske lode.Len čo som sa konečne dostala na pláž s úmyslom zaplávať si,zostala som stáť na kraji a chytila ma panika,Samozrejme,prvé čo ma napadlo boli scény z filmu Čeluste.A tak som si špacírovala po kolená vo vode a číhala na chrbtovú plutvu na obzore.Ale aspoň som si nazbierala za vedro mušlí.Neskôr ma už moje obavy opustili a moje vytúžené čvachtanie sa v mori som si užila.Celý pobyt som do seba nasávala vôňu mora a snažila som sa zapamätať si každý detail,množstvo oleandrov najrôznejších farieb,nočné húkanie lodí v diaľke,blikajúci maják,loďky v malom prístave,kaviarničky v úzkych uličkách a levanduľu,môj najobľúbenejší kvietok.



Domov som sa vracala s vedomím,že to bol jedinečný zážitok a pravdepodobne sa k moru už nikdy nedostanem.Ale keď zatvorím oči v duchu sa vraciam na miesto,kde pri brehu do skál narážali vlny a spievali mi pieseň o malej morskej panne a o pirátoch a šibalsky mi šepkali:"vrátiš sa".



foto-internet
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 angelinopovidani angelinopovidani | 1. června 2013 v 16:10 | Reagovat

Krásné, Silvi, na rozdíl od Tebe jsem asi byla u moře mockrát, ale nikdy jsem neměla odvahu se koupat. Nevím proč, ale do vody jsem nevlezla.

2 usilvinty usilvinty | 1. června 2013 v 17:34 | Reagovat

Ďakujem.Aj ja som sa bála,vliezla som len potiaľ,kým som mala vodu po plecia a nafukovačku v rukách.Nie som dobrý plavec

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama